Na základe údajov zo štatistického úradu SR a po spočítaní výsledkov zo všetkých 10 okrskov vyplynulo, že z počtu zapísaných voličov 9774 bolo vydaných 4705 obálok voličov, z toho bolo 4633 platných hlasovacích lístkov pre voľbu primátora zvíťazil s počtom hlasov 2669 (57,60%) Ing. Michal Repaský! (Zdroj statistics.sk))

Poradie kandidátov na primátora podľa počtu získaných hlasov:

Por. Meno a priezvisko Počet hlasov
01. Michal Repaský 2669
02. Katarína Heredošová 761
03. Daniela Lenková 613
04. Martin Jurko 287
05. Ján Fekiač 160
06. Gabriel Huraj 140

Zmena letného času na zimný čas

Nedeľa, 28. októbra 2018
zmena času z 3:00 na 2:00

Jeden úspešný podnikateľ zostarol a chcel svoju firmu zanechať v čo najlepších rukách. Nevedel, koho zo svojich podriadených si má vybrať ako svojho nástupcu, a tak sa rozhodol pre jedno netradičné riešenie.
Zavolal si do kancelárie všetkých potenciálnych šéfov jeho firmy a povedal:
“Nastal čas, aby som vybral nového riaditeľa svojej firmy. Rozhodol som sa pre jedného z vás.“ Všetci zostali veľmi prekvapení. Podnikateľ im na to vysvetlil, čo od nich očakáva a čo rozhodne, ktorý z nich to bude:
„Každému jednému z vás dám jedno semienko. Jedno veľmi dôležité semienko. Chcem, aby ste ho zasadili a starali sa oň po celý nasledujúci rok. Po roku porovnám všetky vaše rastlinky, ktoré z neho vzišli a rozhodnem, ktorý z vás bude mojím nástupcom.”

Tak ako ostatní, aj muž menom Jim dostal takéto semienko. Prišiel domov, a celý nadšený porozprával svojej žene príbeh o jeho šéfovi a úlohe, ktorú dostal. Ihneď semienko nasadili a urobili všetko potrebné, aby rastlinka vyrástla. Jim poctivo semienko polieval každý jeden deň a čakal, kedy začne rásť. Kontroloval semienko každý deň, nič sa však nedialo. Tri týždne, štyri týždne, päť týždňov prešlo a stále nič. Jim bol strašne sklamaný. Mal pocit, že totálne zlyhal. Prešlo šesť mesiacov a u Jima sa doma nič nezmenilo. Pochopil, že z tohto semienka už viac nič nevyrastie.
Jimovi kolegovia v práci nadšene rozprávali o čarovných a rozmanitých rastlinkách, ktoré im začali doma v kvetináčoch rásť. No Jim nemohol v práci povedať nič. Pokračoval však v jeho polievaní ahnojení, či predsa len aj jeho semienko ešte nevyrastie.

Štvrtok, 31. máj

Meditácia na text - Marek 14, 12 - 16. 22 - 26

V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, učeníci povedali Ježišovi: „Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“
Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: „Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: ‚Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?‘ On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte.“
Učeníci odišli a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.
Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo!“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. A povedalim: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých. Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“
Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.            

Meditácia

Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, slávnosť

„Toto je moje telo.“  (Mk 14, 22)

Niekedy ľudia hovoria: „Sme, čo jeme.“ No čo keby sme tieto slová aplikovali nie na telesný, ale duchovný život? Potom by sme dostali niečo úžasné: keď jeme Kristovo telo, stávame sa Kristovým telom. Spájame sa s ním i medzi sebou navzájom. Táto úžasná skutočnosť spôsobuje viacero vecí:
Kristovo telo nám dáva pokoj. Pri Poslednej večeri Ježiš povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam“ a tiež „nech sa vám srdce nevzrušuje“ (Jn 14, 27). Krátko potom Ježiš ukázal, aký veľký je jeho pokoj - pri zatýkaní, vypočúvaní, mučení a ukrižovaní. A jeho telo a krv nás môžu týmto pokojom naplniť - bez ohľadu na to, pred čím stojíme.
Eucharistia tiež prehlbuje náš vzťah s Ježišom. On pri Poslednej večeri povedal: „Nazval som vás priateľmi“ a „nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov“ (Jn 15, 13. 15). Pri každom prijímaní Eucharistie nám Ježiš pripomína, že za nás položil svoj život, pretože nás miluje.
Eucharistia nám pomáha aj jasnejšie vidieť. Nestalo sa práve toto dvom učeníkom idúcim do Emáuz, keď pred ich očami Ježiš lámal chlieb (porov. Lk 24, 30)? Neudialo sa to aj vtedy, keď rozmnožil pár kúskov chleba veľkému zástupu (porov. Jn 6, 14)? Pri každom prijímaní Eucharistie sa takto o čosi viac približujeme k Pánovi.
Eucharistia nám otvára oči nielen na to, aby sme videli Ježiša, ale aj na to, aby sme videli jeden druhého. Ježiš nám povedal, že keď niečo dávame hladnému, smädnému, núdznemu či človekovi bez domova, tak to dávame jemu samému (porov. Mt 25, 35 - 40). V chudobnom ho teda stretáme tak, ako ho stretáme v Eucharistii.
Pri dnešnej oslave sviatku Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi sa na chvíľu zamysli nad všetkými milosťami, ktoré ti Ježiš dáva zakaždým, keď ho prijímaš v Eucharistii.   

Pane Ježišu, jediné, čo ti dokážem povedať, je: ,Ďakujem!‘